Epidermálne lipidy

Okrem korneocytov sú hlavným stavebným prvkom kožnej bariéry epidermálne lipidy. Tie tvoria "maltu", čiže bunkové spojivo v rohovej vrstve, ktoré stmeľuje bunky rohovej vrstvy.

Kožné lipidy vznikajú v bunkách epidermis syntézou medziproduktov metabolizmu alebo z esenciálnych mastných kyselín (dodávaných zvonka). Okrem mono-, di- a triglyceridov
k nim patrí aj cholesterol, ceramidy a fosfolipidy.

Zloženie epidermálnych lipidov

Membrány buniek spodných vrstiev epidermis sa skladajú predovšetkým z životne dôležitých fosfolipidov vo forme fosfátu. Počas diferenciácie (rohovatenia) keratinocytov sa membrány rozkladajú a tvoria ceramidy, cholesterol a voľné mastné kyseliny, ktoré v rohovej vrstve prevažujú.

Tvorba epidermálnych lipidov

Prekurzory epidermálnych lipidov sa tvoria v Golgiho komplexe keratinocytov stratum spinosum (ostnitej vrstvy). Sú uložené intraepidermálne vo forme dvojvrstvových lipidových membrán vo vakuolách nazývaných Odlandove telieska. V horných partiách granulárnej vrstvy Odlandove telieska exocytózou vytláčajú tieto lipidové dvojvrstvy do medzibunkového priestoru.

Počas tohto procesu vyzrievania sa polárne glykolipidy, fosfolipidy a sterolové estery enzymaticky premieňajú na nepolárne lipidy, ako sú ceramidy a voľné mastné kyseliny.
Tak sa tvorí polopriepustná lipidová bariéra rohovej vrstvy, známa tiež ako priepustná bariéra.

Dôsledky poškodení pre priepustnosť kožnej bariéry

Ak sa odstráni povrchová časť rohovej vrstvy, napr. pomocou náplasti, súčasne sa odstránia aj epidermálne lipidy. Voda, chemické látky a patogénne mikroorganizmy potom môžu preniknúť do hlbších vrstiev kože a súčasne dochádza k väčšiemu úbytku vody zo spodných vrstiev - zvyšuje sa transepidermálna strata vody.

Fosfolipidy sa rozkladajú počas diferenciácie (rohovenia)
a predstavujú významnú zložku bunkovej membrány. Fosfor
vo forme fosfátu je pre organizmus jednou z najdôležitejších látok.

Epidermálne lipidy sa produkujú
v Golgiho komplexe keratinocytov.

Lipidy sú v Odlandových telieskach oslabené a nakoniec vytesnené
do medzibunkového priestoru hornej granulárnej vrsty (exocytóza).

Čo ovplyvňuje regeneračné mechanizmy

Na stimuláciu regeneračného systému kožnej bariéry pôsobia rôzne vplyvy: zvýšený cholesterol, mastné kyseliny a syntéza sfingolipidov vedie k obnove bariérovej funkcie. Ak sa vážne poškodí rohová vrstvy kože (napr. zodretím alebo vplyvom acetónu odstraňujúceho mastné látky), možno obnoviť jej prirodzenú ochrannú bariéru najlepšie tým, že sa udrží kyslý kožný povrch. Neutrálne alebo zásadité prostredie totiž proces regenerácie zreteľne spomaľuje.

Snímka rezu  rohovej vrstvy (v zmrazenom stave), vyhotovená elektrónovým mikroskopom.

1  Korneocyty

2  Medzibunkový priestor čiastočne vyplnený kožnými lipidmi

Epidermálne lipidy tvoria spojivo, ktoré drží pokope korneocyty (ako tehly a malta).

1   Odlandove telieska

2   Golgiho komplex

3   Exocytóza

4   Bunka granulárnej vrstvy

5   Korneocyty

6   Dvojvrstvová lipidová membrána