Rohová vrstva

Rohová vrstva je vonkajšou vrstvou kože a ako taká hrá najdôležitejšiu úlohu pri ochrane tela pred vonkajšími vplyvmi. Okrem toho obmedzuje množstvo vody, ktorú epidermis vstrebáva aj vylučuje. Túto funkciu plní rohová vrstva vďaka niekoľkým faktorom:

1.  Väzba vody

Rohová vrstva dokáže viazať vodu, vďaka čomu si uchováva pružnosť, pevnosť a vláčnosť. Okrem keratínu obsahuje niekoľko ďalších látok - prirodzené hydratačné faktory - ktoré zabezpečujú schopnosť pokožky viazať vodu. Najdôležitejšími
z nich sú kyselina mliečna (laktát), kyselina pyrolidín-karboxylová, urea, kyselina urokanová a uhľovodíky naviazané na skleroproteíny. Ak má koža nedostatok týchto hydratačných faktorov (napr. po príliš častom umývaní alkalickým mydlom), stráca rohová vrstva svoju schopnosť viazať vodu a pokožka sa dehydratuje. Ak vlhkosť rohovej vrstvy poklesne pod 8 - 10 %, koža zhrubne, vysušuje sa a je náchylnejšia na popraskanie. K hydratácii rohovej vrstvy prispieva tiež vlhkosť z potu vylučovaného potnými žľazami. Voda preniká do priestorov medzi bunkami, a tak zvlhčuje rohovú vrstvu zvnútra.

2. Epidermálne lipidy

Hlbšie v rohovej vrstve sa nachádzajú bunky, ktoré sú medzi sebou spojené zmesou tukov (lipidov), pripomínajúcou maltu, ktorá drží pokope tehly v múre. Táto zmes tvorí pevné, avšak pružné spojivo, ktoré bráni nadmernej strate vody alebo naopak jej prílišnej absorpcii. Lipidy sú produkované Golgiho komplexom v bunkách rohovej vrstvy. Asi 40 % týchto lipidov tvoria ceramidy, ktorých úlohou je vytvárať priestupnú bariéru
a zachovávať schopnosť rohovej vrstvy viazať vlhkosť. Zvyšok lipidov tvoria mastné kyseliny, cholesterol a síran cholesterolu.

3.  Deskvamácia a regenerácia

Bunky vonkajšej časti rohovej vrstvy sa neustále olupujú - tento proces sa nazýva deskvamácia. Keďže sa neustále tvoria nové epidermálne bunky, ktoré sú vytlačované nahor, aby sa premenili na bunky rohovej vrstvy, jej hrúbka zostáva stále rovnaká. Ak je koža vystavená vonkajším mechanickým, chemickým alebo fyzikálnym podnetom, rohová vrstva zosilnie. Napr. na rukách a na chodidlách sa vytvoria otlaky v dôsledku opakovaného mechanického namáhania alebo v dôsledku častého umývania vodou a používania prípravkov rozpúšťajúcich lipidy.

Model "tehál a malty"


1. Bunky rohovej vrstvy