Regeneračné mechanizmy kože

Koža disponuje rôznymi regeneračnými mechanizmami. Tie sa využívajú na odstránenie škôd spôsobených vonkajšími vplyvmi a na obnovenie  správnej funkcie pokožky.

Reakcie buniek rohovej vrstvy

Pôsobenie vonkajších mechanických, fyzikálnych alebo chemických dráždivých látok spôsobuje zosilnenie rohovej vrstvy. Typickým príkladom môže byť  zosilnenie vznikajúce po intenzívnom UV ožiarení alebo otlaky na častiach tela vystavených mechanickému namáhaniu  (najmä dlane alebo plochy chodidiel).

Regenerácia pri poškodení spôsobenom UV žiarením

Pri intenzívnom UV žiarení môže nastať primárne poškodenie genetického materiálu. Voľné radikály, vyvolané pôsobením UV žiarenia, poškodzujú sekundárne bunkové proteíny a membrány. Koža má rad mechanizmov, pomocou ktorých dokáže opraviť poškodenú DNA. V ľudskom tele je najdôležitejším mechanizmom excízna oprava a fotoreaktivácia. Excízna oprava DNA je založená
na rozpoznaní, odstránení a nahradení poškodeného segmentu
DNA. Telo sa tak bráni mutáciám, kým nezačne byť tento
mechanizmus preťažený alebo nezlyhá. Mechanizmus spočívajúci
vo fotoreaktivácii naopak funguje tak, že poškodený segment DNA vynecháva, čo znamená, že pri čítaní genetického kódu ho ignoruje. Poškodenie je tak napravené neskôr. Tento mechanizmus však môže spôsobiť ešte viac mutácií než pôvodné poškodenie, spôsobené UV žiarením.

Chemicky vyvolané zhrubnutie kože môže byť dôsledkom opakovaného umývania vodou
a prípravkami rozpúšťajúcimi lipidy.

Regenerácia pri poranení kože

Vrstva bazálnych epidermálnych buniek zabezpečuje priebežnú obnovu epidermis nepretržitým delením buniek (množením). Ak poranenie zasiahne iba vrchnú vrstvu kože, môže sa toto poranenie (oder) zahojiť bez zjazvenia. Ak však poranenie zasiahne
cez bazálnu membránu do dermis (napríklad vred), hojenie je väčšinou sprevádzané jazvou. V tomto prípade sa zničené kožné bunky nahradia spojivovým tkanivom.

Rany sa hoja v niekoľkých fázach: v prvej fáze zrážajúca sa krv vytvorí membránu, ktorá je na povrchu tvrdá a priľnie k rane (chrasta). Nasleduje fáza, keď sa koža čistí a nastáva autolýza
a fagocytóza poškodených a odumretých buniek. Súčasne sa
pod vplyvom enzýmov rozpúšťajú vlákna spojivového tkaniva. Aktivujú sa pohyblivé imunitné bunky a fagocyty a do rany začnú lymfatické cievy privádzať miazgu.

Pri proliferačnej fáze (množení) nastáva epitelizácia rany a tvoria sa zárodky kapilár, nové spojivové tkanivo a kolagénové vlákna. Delenie buniek počas proliferačnej fázy možno stimulovať
a podporiť lokálnou aplikáciou niektorých látok, napr. dexpantenolom, ktorý urýchľuje hojenie.

Autolýza predstavuje odstránenie odumretých
alebo odumierajúcich buniek pomocou lysosomálnych  enzýmov, ktoré produkujú samotné bunky. Fagocytóza predstavuje aktívne pohlcovanie častíc fagocytmi.