Energia kožných buniek

Ako všetky tkanivá ľudského tela aj kožné bunky potrebujú energiu
na zabezpečenie svojich dôležitých funkcií, regeneráciu a obnovu. Táto energia sa získava z medzibunkových metabolických procesov.

Cievny systém v koži zabezpečuje bunkám bazálnej vrstvy živiny - tuky, uhľohydráty, proteíny a kyslík. Pri produkcii energie hrajú významnú úlohu voľné mastné kyseliny. Bunky, ktoré dostávajú len málo glukózy (napr.
v granulárnej vrstve),  pravdepodobne využívajú na tvorbu energie mastné kyseliny uvoľňované rozpúšťaním bunkovej membrány.

Každou dermálnou papillou prechádzajú tzv. kapilárne kľučky, z ktorých sa môžu živiny šíriť na krátku vzdialenosť do bazálnej vrstvy.

Ako sa tvorí bunková energia

Bunky produkujú energiu tromi možnými spôsobmi:

• Glykolýzou (štepenie glukózy)
• Citrátovým cyklom
• Dýchacím reťazcom

Glykolýza prebieha v cytoplazme a je to jedna z najrýchlejších foriem tvorby energie. Jednotlivé fázy  citrátového cyklu a dýchacieho reťazca (známeho tiež ako biologická oxidácia) prebiehajú v bunkových mitochondriách.

V tretej fáze látkovej premeny - v dýchacom reťazci - sa delia atómy vodíka na protóny a elektróny. Elektróny sa prenášajú transportným reťazcom spoločne
s vodíkom ako konečný príjemca. Pri tomto transporte sa výsledná energia premieňa oxidačnou (aeróbnou) fosforyláciou
na chemickú energiu (ATP).

Dýchací reťazec

Najviac energie produkuje dýchací reťazec. Všetky procesy enzymatického odbúravania tukov, uhľovodíkov a aminokyselín sa končia týmto tretím štádiom aeróbneho metabolizmu. Hlavnú úlohu pritom hrá systém prenosu elektrónov. Niektoré proteíny, nachádzajúce sa takmer výhradne vo vnútornej membráne mitochondrií, fungujú ako nosiče elektrónov. Určité látky, napr. dehydrogenáza závislá od NAD(P), ubichinon (koenzým Q10) alebo cytochrómy, fungujú ako zberné miesta pre redukčné ekvivalenty alebo ako nosiči elektrónov.

Energia, uvoľnená v elektrónovom reťazci, sa ukladá ako chemická energia vo forme adenosintrifosfátu (ATP).

Starnutie kože a špeciálny nosič elektrónov

Nedostatok koenzýmu Q10 v dýchacom reťazci zavinený vplyvom starnutia alebo pôsobením negatívnych vplyvov ovzdušia spôsobuje zníženú regeneračnú schopnosť buniek. Pacienti s kardiovaskulárnymi chorobami užívajú koenzým Q10 orálne, aby tento nedostatok vykompenzovali. Príznaky starnutia môže tiež znížiť lokálna aplikácia koenzýmu Q10.

Literatúra:
Fritsch P. (1990): Dermatologie. 3. Auflage. Springer-Verlag * Heymann E. (1994): Haut, Haar und Kosmetik - Eine chemische Wechselwirkung. S. Hirzel Verlag Stuttgart * Plewig G., Jansen T., Schürer N. Y. (1997): Das Stratum corneum. Der Hautarzt 48: 510-521, Springer-Verlag * Raab W., Kindl U. (1991): Pflegekosmetik - Ein Leitfaden. Gustav Fischer Verlag Stuttgart, Govi-Verlag Frankfurt.