Mydlá, syndety a čistiace zložky

Sumerské hlinené tabuľky z obdobia okolo r. 2500 pr. n. l. dokazujú, že už v tomto období sa bežne používalo mydlo. Mydlo je výsledným produktom chemickej reakcie prírodného tuku so zásaditým lúhom, preto niektoré jeho vlastnosti nie sú vhodné pre citlivú pokožku. Pri použití tvrdej vody sa vytvára mydlová pena a čistiace zložky prestávajú účinkovať. Karbonátové soli sa ukladajú na pokožke, bránia obnovovaniu tukov a koža potom zostáva suchá a drsná.

Vývoj syndetov

Niektoré nepriaznivé účinky mydla podnietili vedcov k výskumu a vývoju nových čistiacich zložiek. Koncom päťdesiatych rokov 20. storočia sa podarilo vyvinúť synteticky vyrobené čistiace prostriedky, ktoré sa nazývajú syndety. Syndety sa dnes používajú pre kozmetické účely, pretože oproti mydlu majú niektoré významné výhody:

• Nevytvárajú nerozpustnú mydlovú penu.
• Nealkalizujú, takže nenarušujú prirodzené pH kože.
• Sú vhodné pre pokožku so zníženou schopnosťou
  redukcie zásaditých látok.
• Nespôsobujú výrazný nárast rohovej vrstvy kože.

Výraz "syndet? pochádza z angličtiny. Je tvorený prvými slabikami dvoch slov -  "syn" od slova  synthetic (syntetický) a "det" od slova detergent (čistiaci prípravok). Čistiaci prípravok je všeobecný názov pre  všetky čistiace prostriedky, vrátane mydiel
a syntetických prípravkov.

Čistiace zložky

Tieto molekuly alebo ióny tvoria vo vode rozpustnú (hydrofilnú) časť (1),
a dlhý reťazec zložky rozpustnej v tukoch (časť lipofilná) (2). Jednotlivé čistiace zložky majú špecifické vlastnosti, napr. vytvárajú penu  (aniónové čistiace zložky) alebo zanechávajú pokožku vláčnu (amfoterné čistiace zložky). Väčšina čistiacich prípravkov obsahuje kombináciu týchto zložiek. 

Termín čistiace zložky sa používa nielen pre aktívne čistiace prostriedky, ale aj pre emulgátory, penotvorné činidlá, rozpúšťadlá a  ďalšie podobné látky.