Detská pokožka

Detská pokožka má rovnaký počet vrstiev a rovnakú anatomickú štruktúru ako pokožka dospelého človeka, ale je päťkrát tenšia a teda i menej odolná. Deti rovnako majú:

• Menej vyvinutú rohovú vrstvu, v ktorej je hustota buniek omnoho menšia, čím je oslabená ochranná bariérová funkcia pokožky. Vďaka tomu môžu rôzne látky prenikať do kože, ktorá ich ľahko vstrebáva.
• Menej aktívne potné a mazové žľazy - vytvárajú  len slabú ochrannú hydrolipidickú vrstvu a kyslý kožný plášť pokožky. Až v puberte sa vďaka hormonálnym zmenám v tele aktivita mazových žliaz zvyšuje.
• Vysokú citlivosť voči UV žiareniu v dôsledku nižšej pigmentácie (melanocyty sú síce prítomné, ale sú menej aktívne) a tenšej rohovej vrstvy.

Vďaka týmto rozdielom je pokožka malých detí obzvlášť citlivá na chemické, fyzikálne
i mikrobiálne vplyvy a je tiež oveľa náchylnejšia na vysúšanie. Deti rovnako obtiažnejšie regulujú telesnú teplotu - povrch ich tela je totiž relatívne veľký, je u nich znížená funkcia potných žliaz a obehový systém kože sa adaptuje na zmeny len veľmi pomaly.

Plienková dermatitída
Plienky v kombinácii s dráždivým pôsobením moču a stolice, potom a mechanickým namáhaním (pokožka sa o plienku trie) môžu spôsobiť zapálenie pokožky. V dôsledku pôsobenia baktérií na moč (keď sa tvorí amoniak) dochádza k zvýšeniu hodnoty pH pokožky, pri ktorom sa aktivujú tryptické enzýmy, ktoré produkujú kontaktné škodlivé látky poškodzujúce pokožku. Na plienkovú dermatitídu majú rovnako vplyv baktérie obsiahnuté v stolici alebo kvasinková infekcia.

Od 4. roku sa koža dieťaťa postupne vyvíja na kožu dospelého človeka. V puberte - teda zhruba v 12. roku - je vývoj štruktúry pokožky už dokončený.