Ako koža funguje Štruktúra a funkcie kože

Koža je dôležitý orgán, ktorý pôsobí ako prvá obranná línia nášho tela proti baktériám a vírusom. Zdravá koža tiež udržuje optimálnu hladinu vody a pomáha regulovať telesnú teplotu. Je vysoko citlivá a registruje i ten  najjemnejší dotyk či bolesť. Ako náš najväčší a najviditeľnejší orgán s plochou takmer 2 m² tvorí skoro šestinu našej telesnej hmotnosti. V neposlednom rade stav kože môže mať tiež významný dosah na naše sebavedomie.

Koža je meniaci sa, dynamický orgán, ktorý sa skladá z troch hlavných funkčných vrstiev - epidermis, dermis a subcutis , z ktorých každá sa skladá z niekoľkých ďalších vrstiev.  Kožné prívesky –  ako sú folikuly a mazové a potné žľazy – tiež hrajú v jej celkovej funkcii svoju rolu.

Ako najvrchnejšia vrstva, ktorú môžeme vidieť a dotknúť sa jej, nás epidermis chráni pred toxínmi, baktériami a stratou vody. Je zložená z 5 vrstiev keratinocytov. Tieto bunky, vyprodukované v najspodnejšej, bazálnej vrstve epidermis, sa posúvajú smerom k povrchu kože. Pri tom dozrievajú a prechádzajú radom zmien. Tento proces, ktorý je známy ako keratinizácia (alebo rohovenie), odlišuje jednotlivé podvrstvy.

1. Bazálna vrstva (alebo stratum basale): najspodnejšia vrstva, kde sa tvoria  keratinocyty. 
2. Vrstva ostnitých buniek (alebo stratum spinosum): Keratinocyty produkujú keratín (bielkovinové vlákna) a získavajú vretenovitý tvar.
3. Vrstva zrnitých buniek (stratum granulosum): tu sa začína proces keratinizácie - bunky produkujú tvrdé granulárne štruktúry a pri vyzrievaní smerom k povrchu sa tieto granule premieňajú na keratín a epidermálne lipidy.
4. Vrstva jasných buniek  (stratum lucidium): bunky sú pevne stlačené k sebe a sploštené. 
5. Rohová vrstva (alebo stratum corneum): horná vrstva epidermis sa podľa telesnej partie, v ktorej sa nachádza, skladá v priemere z približne 20 vrstvičiek sploštených, odumretých buniek. Tieto odumreté bunky sa postupne rovnomerne olupujú - tento proces sa nazýva deskvamácia.  V rohovej vrstve sa tiež nachádzajú póry potných žliaz a ústia mazových žliaz.

Bunky v rohovej vrstve spájajú epidermálne lipidy. Tieto lipidy sú nevyhnutné pre zdravú kožu: vytvárajú jej ochrannú bariéru a viažu vlhkosť vo vnútri kože. Keď tieto lipidy chýbajú, môže byť koža suchá, akoby napätá alebo drsná.  

Epidermis je pokrytá hydrolipidickým filmom - emulziou vody a lipidov (tukov). Tento film, udržovaný výlučkami potných a mazových žliaz, pomáha zachovať kožu vláčnu a pôsobí ako ďalšia prekážka proti baktériám a plesniam. 

Vodová časť tohto filmu, známa ako ochranný kyslý plášť obsahuje:

• Kyselinu mliečnu a rôzne aminokyseliny z potu. 
• Voľné mastné kyseliny z mazu.
• Aminokyseliny, kyselinu pyrolidin-karboxylovú a iné prirodzené hydratačné faktory, ktoré sú prevažne vedľajšími produktmi procesu keratinizácie.

Tento ochranný kyslý plášť udržuje mierne kyslé pH kože medzi 5,4 a 5,9. Toto prostredie je ideálne pre:  

• Množenie prirodzenej kožnej flóry a ničenie škodlivých mikroorganizmov. 
• Vznik epidermálnych lipidov. 
• Aktivitu enzýmov, ktoré riadia proces deskvamácie. 
• Schopnosť vlastnej obnovy rohovej vrstvy pri poškodení.  

Na väčšine častí tela je hrúbka epidermis iba 0,1 mm, u pleti okolo očí je výrazne tenšia (0,05 mm) a na chodidlách naopak podstatne hrubšia (medzi 1 a 5 mm). Ak chcete zistiť viac, prečítajte si článok Ako koža funguje na rôznych častiach tela a  Ako sa líšia mužská a ženská pokožka.

Hlavné stavebné zložky dermis sú kolagén a elastín, spojivové vlákna, ktoré zaisťujú silu a pružnosť a sú nevyhnutnými zložkami zdravej, mlado vyzerajúcej pleti. Tieto vlákna sú obklopené gélovitou hmotou (s obsahom kyseliny hyalurónovej), ktorá má vysokú schopnosť viazať vodu a pomáha udržať objem kože.

Faktory životného štýlu a vonkajšieho prostredia, ako je UV žiarenie a zmeny teplôt, majú vplyv na množstvo kolagénu a elastínu a na štruktúru okolitej hmoty. S rastúcim vekom sa naša prirodzená tvorba kolagénu a elastínu spomaľuje a schopnosť kože viazať vodu sa znižuje.  Koža vyzerá ochabnutejšie a objavujú sa vrásky.  Prečítajte si viac v článku faktory, ktoré pôsobia na kožu, ako slnko ovplyvňuje kožu a starnutie pleti. 

Dermis hrá kľúčovú rolu v ochrane tela pred vonkajšími vplyvmi a dráždivými látkami, rovnako ako vo vyživovaní epidermis:

1. Jej hustá, pevná textúra pomáha tlmiť vonkajšie nárazy, a ak dôjde k poškodeniu kože, obsahuje spojivové vlákna, ako sú fibroblasty a mastocyty, ktoré hoja rany. 
2. Je bohatá na krvné vlásočnice, ktoré vyživujú epidermis a zároveň odstraňujú škodlivé látky. 
3. Mazové a potné žľazy sa nachádzajú tiež v dermis. Tekutiny vylučované týmito žľazami spoločne vytvárajú hydrolipidický film.

V dermis sa tiež nachádzajú: 

1. Lymfatické cievy.
2. Zmyslové receptory. 
3. Vlasové korienky: cibuľovité zakončenia vlasového vlákna, odkiaľ vlasy vyrastajú.

Zdravá koža je nevyhnutná pre naše celkové zdravie i pocit pohody. Funguje ako bariéra medzi okolitým svetom a vnútorným prostredím tela a je to naša prvá a najlepšia ochrana proti:

Zdravá koža má rovnomerné zafarbenie, hladký povrch, je dostatočne hydratovaná, primerane citlivá na dotyk, tlak a teplotu. Keď je prirodzená bariéra kože narušená, sú jej ochranné funkcie a zdravý vzhľad ohrozené: 

• Stráca hydratáciu a pružnosť a môže byť na pohľad i na dotyk suchá, drsná, popraskaná a/alebo ochabnutá. 
• Stáva sa citlivejšou na vonkajšie vplyvy (napr. slnko a zmeny teploty) a je viac náchylná na infekciu. 

Infekciou napadnutá koža sa môže zapáliť, pretože sa tu sústreďujú protizápalové bunky imunitného systému, aby opravili poškodenú bariéru a vyliečili infekciu.  V prípade napr. atopického ekzému a svrbiacej vlasovej pokožky je často nutná špecializovaná liečba, ktorá prelomí začarovaný kruh opakovaného svrbenia a ďalšej infekcie, a pomôže obnoviť prirodzenú bariéru kože.

Koža má rad vlastných mechanizmov pre regeneráciu a obnovu.  Bazálna vrstva zaisťuje trvalú obnovu epidermis prostredníctvom neustáleho bunkového delenia: 

• Ak dôjde k poraneniu iba vo vonkajšej vrstve, poškodenie (označované tiež ako erózia) sa zahojí bez jaziev.   
• Ak poranenie prejde až do dermis a zasiahne bazálnu membránu  (napr. vred), potom obvykle vznikajú jazvy. 

Hojenie prebieha v niekoľkým za sebou idúcich etapách:

1. Dochádza k zrážaniu krvi, keď krv vytvára nerozpustnú membránu, ktorá uzavrie ranu (chrasta). 
2. Mŕtve a poškodené bunky a ich spojivové tkanivá sú enzýmami rozložené a rozpustené.
3. Bunky, ktoré chránia telo tým, že trávia škodlivé baktérie a mŕtve bunky, sa aktivujú.  Do rany prúdi lymfa. 
4. Nové bunky – vrátane zárodkov vlásočníc, spojivového tkaniva a kolagénnych vláken – sa tvoria v procese známom ako epitelizácia.

Túto poslednú fázu možno stimulovať a podporiť použitím lokálnych liečiv, ktoré pomáhajú hojeniu (napr. dexpantenol). 

Prečítajte si viac o faktoroch, ktoré ovplyvňujú zdravie kože a o tom, ako udržať pokožku zdravú v článkoch faktory, ktoré ovplyvňujú kožu, starostlivosť o pokožku tela a každodenná starostlivosť o pleť tváre.